Články

31.10.2010 | Reportáže

Dientes de Navarino

Michal Knitl, cestovatel, dobrodruh a autor knihy "Na juhoamerickej vlne" pro Vás a Kamenné mužíky napsal tuto působivou reportáž. Podívejte se spolu s ním na Čilský ostrov Navarino, na moře, hory a bobry.

 

O túre Dienes de Navarino, „Zuby ostrova Navarino“, som sa dozvedel v autobuse smerom z Torres del Paine. Nachádza sa na ostrove Navarino, ktorý patrí Čile. Na ostrov sa dá dostať loďou z Ushuaie, alebo lietadlom z Punta Arenas. Turistická plavba loďou stojí 130 dolárov jedným smerom. Rovnako ako let malým lietadlom z Punta Arenas, ktoré bolo vypredané na najbližšie dva mesiace.
Posledný novembrový deň roku 2008 som prišiel do Ushuaie. Išiel som rovno do prístavu. Oslovoval som ľudí, jachtárov, či by ma zobrali do Puerta Williams, na Cape Horn alebo Falklandy. Večer sa mi pošťastilo. V prístave som našiel Poliakov, ktorí mi sľúbili odvoz do Puerta Williams. Robia komerčnú expedíciu na Antarktídu a musia urobiť povinnú zastávku na opečiatkovanie pasov v Čile, nakoľko turistická časť ľadového kontinentu patrí podľa medzinárodných dohôd práve Čile.

Stretol som sa s Jeffom z Anglicka a Peetom z Holandska, s ktorými sme odovzdali kapitánovi pasy. Dozvedáme sa, že vietor je priaznivý nadránom. Vyrážať budeme o tretej ráno. Čakať v Yachtclube sa mi zdalo rozumnejšie ako ísť na pár hodín spať. To sa stalo osudným Peetovi. Zaspal a ani budík ho nezobudil. Bol na palubnom lístku a kapitána riadne rozčúlil. Dve hodiny sme museli na neho  čakať. Vyrážame okolo piatej, slnko začína vychádzať. Sledujem vari prvý narodeninový východ slnka v živote. Vietor je priaznivý, avšak slabý. Plavba trvá päť hodín. Počas dvoch hodín čakania na colníkov otvárame vínko. Peet mal iba dva dni voľna, a preto rýchlo vyrazil do hôr. S Jeffom sme sa vyšuchtali spoznávať krásy doposiaľ veľmi málo prebádaného turistického okruhu o chvíľku neskôr.


 

 Okruh Dientes de Navarino, na druhej strane kanálu Beagle nás očaroval divočinou, nespútanou krásou a chodníkmi, po ktorých iba veľmi málo ľudí do dnešného dňa prešlo a nie je veľký problém zablúdiť. Čaká nás 53 kilometrov a štyri sedlá. Zapisujeme sa na policajnej stanici a volíme chodník cez dolinu. Na hrebeň, z ktorého sa neskôr schádza ku hornému jazeru, sa nám vôbec nechcelo. Po niekoľkých hodinách jemného stúpania staviame stany medzi spodným a horným jazerom. Zaspávam do dvadsiatich sekúnd. Deň dlhý, deň dvadsiatych piatych narodenín.

 Vstávame na juhoamerický spôsob, vyrážame až o jedenástej. Pri hornom jazere stretávame skupinu Švédov vo veku 45 až 50 rokov, rovnako ako je Jeff. Do sedla stúpame po pár centimetroch snehu a obchádzame zamrznuté jazero. S Jeffom som sa veľmi príjemne porozprával. Po prvom sedle sa lúčime. O pár dní mal letenku a zvolil menej náročný chodník ku Lagune Windhond, bez prechodu sediel po rovine. Pomaly klesám a traverzujem. Občas sa na kameňoch objavuje modrá značka. Je vidno, že chodník, ktorý bol sprístupnený iba pred niekoľkými rokmi, nie je vychodený. Drsná príroda pripomína sever Škandinávie. Stromčeky veľmi malého vzrastu, najmä machy a lišajníky. O hodinu až dve stanujem pravdepodobne pri Lagune la Escondida. Oddychujem, dopĺňam „vitamíny“ z krupicovej kaše s kakaom a z blízkeho kopčeka sa neviem vynadívať na juh ostrova, ako aj ďalšie ostrovčeky v blízkosti.

Prekračujem ďalšie sedlo. Nádherný pohľad do údolia plného jazierok, riečneho systému ovplyvneného životom bobra, strmé suťové svahy, ktorých kamene sú také jemné a podlhovasto zvetrané, že už pri dotyku sa lámu. Pekného miesta na stanovanie niet. Deň si predlžujem, značku strácam.


 

Ráno pozerám jedinú mapu celého ostrova s turistickými chodníkmi, ktorú som zohnal. Aj keď bola mapa malá, formátu A5, zistil som, že ma čakal posledný prechod hrebeňa. Pozerám na hory a určujem miesto, v ktorom by malo byť prekročenie najľahšie. Ani som netušil, koľko malých niekoľko metrových kopčekov bude potrebné zdolávať. Hore dole, hore dole. Po vyše hodine nachádzam značku. Najvyššie položené miesta prechodu boli takmer rovné, pripomínajúce malú náhornú plošinu. Na hrebeni je prevýšenie minimálne. Vybral som sa hľadať bod s výhľadom na celý kanál Beagle. Z pár minútového zámeru bola hneď hodina. Silný studený vietor fúkal od mora. Keď som videl svah, po ktorom mala viesť cesta dole, zvolil som druhú alternatívu. Predieram sa hustým lesom. Nachádzam jazero, priam obrovskú priehradu, ktorú tu bobry budovali po desaťročia. Obrovitánske močiare, kde prúd malého potôčika bobor natoľko ovplyvnil, že ani kvapka neunikne. „Patrilo by  sa aj jedného spozorovať,“ pomyslel som si. V momente som počul „čľup“. Vynoril sa a hneď sa aj schoval. Keď si všimol, že nič nerobím, už aj s hlavou nad hladinou začal plávať. Po chvíľke som našiel lesnú cestičku odkiaľ domáci zvážajú drevo. Po príchode na hlavnú cestu som po pár minútach stopol prvé auto s robotníkmi do Puerta Williams. Nádherný okruh. Po rozdelení s Jeffom nikde nikoho, krásna a neporušená príroda.



 

Po doplnení zásob prespávam necelé tri kilometre za mestom v opustenej chatke pri pláži. Ľudí tu žije tak málo, že keď som videl na mape usadlosť, ktorú som považoval za malú dedinku, niekedy tam bol iba jeden dom a aj to opustený. Vydal som sa na východný koniec ostrova, Caleta Eugenia. Po odšliapaní polovice cesty stopujem so šťastím lekára, ktorý išiel zobrať vzorky z ovce na zabíjačku. Na konci býva iba jeden muž, za ktorým išiel. Počas prechádzky po okolí som stúpal na okolité kopčeky. Podľa mapy, ktorú som mal, tu existuje chodníček do druhej dediny. Ten však poznajú vari iba domáci. Myšlienka výhľadu na Cape Horn ma poháňala vyššie a vyššie. Postupne sa dostavovala únava. Nachádzal som sa sám v divokom lese, a tak som sa radšej vrátil. Začal fúkať silný vietor. Pri prechádzke na cíp polostrova, ktorý bol v blízkosti, občas tak zafúkalo, že som sa radšej posadil. Naskytol sa mi výhľad na rozbúrený oceán a miesta, kadiaľ sa v minulosti plavili moreplavci. Počas fujavice som v hlave počul zvuky gramofónovej platne z minulosti. Vietor priniesol v noci búrku a až poobede som sa začal vracať do Puerta Williams. Počas dvadsiatich kilometrov som živej duše nestretol. Všetky domčeky pri ceste boli úplne opustené. Iba voľne pasúcich sa kráv a koní bolo neúrekom. Ďalší deň o jedenástej pristávalo lietadlo s Holanďanmi, ktorých som stretol pri príchode do Puerta Williams v prístave. Boli si odskočiť na týždeň v Torres del Paine a mali naplánovanú plavbu do Ushuaie. Zobrali ma aj s ďalším Holanďanom, ktorý tiež „hľadal loď“. Peter a Paula sú na dôchodku a už dva a pol roka sa plavia.



 

Týchto niekoľko dní na Isle Navarino bolo prenádherných. Už pri stopovaní z Punta Arenas do Ushuaie sa mi zdalo, že čokoľvek som skúsil, tak to nejakým zázrakom vyšlo.

Túra je součástí cestopisu „Na juhoamerickej vlne“, který můžete mimojiné vyhrát v naší soutěži na Kamenných mužících a o kterém si můžete více přečíst na http://www.michalknitl.com/na-juhoamerickej-vlne/

Viac o trase: http://www.besthike.com/southamerica/chile/dientes.html

Michal rovněž k tomuto výletu vytvořil trasu v naší mapě, kterou si můžete prohlídnout zde.

Michal Knitl



« předcházející článek   následující článek »   zpět na seznam článků ^

Aktuality

6.3.2018

Defaultní OpenStreetMap

Vypnuté mapové dlaždice Shocart byly již nahrazeny mapami OpenStreetMap. Ty se zobrazují defaultně jako hlavní mapa ve webovém prostřední ve vyhledávání tras či v detailu trasy a samozřejmě také defaultně v mapové aplikaci. Děkujeme za trpělivost.

4.1.2018

Vypnutí mapových podkladů Shocart

Od 1.1.2018 nejsou dostupné mapové podklady Shocart a mapové funkce s tím spojené. Využívat nadále můžete Open Street Map a Google maps. Po určitou dobu bude ještě nefunkční Shocart nastaven jako defaultní mapa (projevuje se jako prázdné dlaždice s nápisem "Pro toto přiblížení nejsou k dispozici mapová data") a je nutné si v mapové aplikaci přepnout na zmíněné ostatní vrstvy. Na úpravě pracujeme. Kreslení a práce s trasami funguje beze změn. V letošním roce dojde k výrazným změnám ve struktuře a grafice webu a v mapové aplikaci a jejích podkladech. Toto uvedené krátkodobé omezení je prvním krokem k těmto změnám a děkujeme Vám za trpělivost a pochopení.

7.8.2017

Opět jsme sponzory Hostýnské osmy

Již třetím ročníkem zajišťujeme účastníkům mapu závodu. Finančně a organizačně se podílíme na její realizaci. Letos se koná již 6.ročník INOV-8 Hostýnské osmy – turisticko-běžeckého závodu jednotlivců a dvoučlenných týmů na 65 km s cca převýšením 3.000m

Více aktualit »


Nejnovější trasy

Uzavírka turistického chodníku 3.5.2018

Pěší turistika, trekking
Délka: 2711m
Obtížnost: Lehká

Ze Starých Hutí na Gavendovu skálu (Chřiby)

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 9.05km
Obtížnost: Lehká

Ze Salaše na Bunč a Brdo

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 16.00km
Obtížnost: Střední

Cimburk a Hora sv. Klimenta

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 11.98km
Obtížnost: Střední

Okruh přes Holý kopec na Buchlov (Chřiby)

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 19.40km
Obtížnost: Střední

Kalíšek (Chřiby)

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 4270m
Obtížnost: Lehká

Po lomech Karlštejnska, Amerika

Pěší turistika, trekking
Délka: 7.64km
Obtížnost: Lehká

  Starší trasy »


Zasílání e-mail zpravodajství

Proč se registrovat?

Obrázek regionílní identity