Články

8.1.2011 | Reportáže

Alpamayo, Peru

Další působivá reportáž od Michala Knitla, cestovatele, dobrodruha a autora knihy "Na juhoamerickej vlne". Nekonečné stoupání, sedla téměř v 5000m, divoké koně a neskutečný masív Alpamaya.

 

V polovici júla 2009 som sa odhodlal na poslednú veľkú túru v Južnej Amerike. Na Cordilleru Huayhuash nebolo času, do oka mi padla túra Alpamayo v Národnom parku Cordillera Blanca, označená podľa kopca, ktorý bol v minulosti označený ako najkrajší na svete. Podľa sprievodcu trvá sedem dní.

V pondelok 13.7.2009 sme sa s kamarátkou Žubrou, ktorú som stretol pár dní predtým, pomaly vybrali do dedinky Cashapampa. Odtiaľ sme sa presunuli do Hualcayana, kde sme ešte v noci obišli kontrolu.




 
Prvý deň bol najťažší. Po piatich hodinách sa Žubra rozhodla vrátiť. Bolo to na ňu príliš a s plným ruksakom už veľmi dlho na túre nebola. Veľmi vtipne spomenula, ako ju jedna kamarátka varovala, aby do hôr so Slovákmi alebo Čechmi nešla. Vraj len my sme schopní šliapať bez vodcu a somárikov po celé dni. A ku komu sa pridala? K Slovákovi, čo by radšej nikam nešiel, ako keby mu mal somár niesť veci a vodca skupiny hovoriť, kde stanovať. Aj snaha sa však cení. Prehováranie nepomohlo a prišlo na rad lúčenie. Pokračoval som v stúpaní. Zastavil som sa po vyše dvanástich hodinách šliapania o pol siedmej večer. Bol to asi najťažší úsek, aký som s plným ruksakom kedy išiel. Dve sedlá vo výške 4800 metrov, obehnutie skupiny turistov so sprievodcami, ktorí nielenže ďalej začali, ale aj skôr skončili. Prevýšenie vyše 2000 metrov a stavanie stanu za súmraku. 
 








 

Aj keď som každým dňom kráčal menej a menej, po každom kroku bolo istejšie, že sa do Ekvádoru na lietadlo dostanem včas a bez problémov. Druhý deň som prechádzal medzi starodávnymi ruinami a údolím, v strede ktorého sa začali ligotať šesťtisícovky. Pásli sa tu divoké kone a vrchol Alpamayo bol ako na dlani. Špic s masívnym ľadovcom prechádzal do divého skalného brala, ktoré bolo ukončené ľadovcovým jazerom. Globálne otepľovanie sa aj v týchto končinách dá pozorovať. Holé skaly pod ľadovcami hovoria jasnou rečou. Iba pred niekoľkými desiatkami rokov bolo všetko pod ľadom. Výstup do nasledujúceho sedla bol nekončiaci. Vietor prudký a mrazivý, výhľad magický. Stanoval som pri rieke.
 

 

 


 

Pred ôsmou sa mi zo stanu vôbec nechcelo. Ďalšie sedielko som mal iba pár krokov pred sebou. Výhľad spred lazu Huillca, obývaným domácou rodinou, netreba ani opisovať. Po pozdravení  domácich bolo na rade posledné sedlo. Od osídlenia bol vidieť chodník naľavo. Ten však vedie iným smerom, akým som chcel ísť. Popri potôčiku som vystúpil na malú náhornú plošinu, kde sa pásli divé kone. Záver stúpania bol strmý. Spočiatku, keď som sa objavil na plošinke, ostal som prekvapený, že tam vedie chodník. Stúpal som traverzom a lietadlo, letiace nad sedlom, sa nikdy nezdalo zo zeme tak blízko. Zo sedla sa chodník začal strácať. Po prvýkrát. Nádherné údolie, pastviny, kravičky vo výške 4000 metrov, široké pláne obklopené veľkými stenami kopcov, ktoré sa ťahajú až do údolia, kde som sa večer pod masívnym ľadovcom utáboril. Stretol som falošných Slovákov. Bol to pár z východného Nemecka, ktorý však počas cestovania rozprával, že pochádzajú zo Slovenska. Nikto o nás nič nevie, nikto nebude dávať vysoké ceny preto, lebo je z vyspelej krajiny a cestuje sa im takto ľahšie. Na moje prekvapenie aj z môjho prízvuku dievča uhádlo, že som Slovák. Bola u nás mnohokrát, no to sa mi ešte nestalo. Smutné však bolo zistenie, že vytúžené horúce pramene, ktoré som chcel navštíviť v dedinke Pomabamba, sú bez horúcej vody.
 


 

Do dediny som prišiel okolo obeda. Dúfal som, že stihnem denný autobus do Huarazu. Ten však bol plný. Našťastie sa mi podarilo vybaviť sedenie na debničke. Síce osem hodín po tak dlhej túre na debničke neveštilo nič príjemné, ale nočný autobus by nič nevyriešil. Nielenže by som prišiel o tretej rannej, ale ani z krásnej cesty by som nič nevidel. Prechod cez Cordilleru Blancu bol úžasný. Údolia a končiare jagajúce sa snehom a ľadom, prechod cez očarujúcu horskú dedinku Yanama, stúpania a klesania stáli za trochu nepohodlia.


 

Túra je súčasťou cestopisu „Na juhoamerickej vlne“ o ktorom si môžete viac prečítať na http://www.michalknitl.com/na-juhoamerickej-vlne/



Viac o trase: http://www.besthike.com/southamerica/peru/alpamayo.html

Michal rovněž k tomuto výletu vytvořil trasu v naší mapě, kterou si můžete prohlédnout zde.

Michal Knitl

 

 

  

  

 



« předcházející článek   následující článek »   zpět na seznam článků ^

Aktuality

7.8.2017

Opět jsme sponzory Hostýnské osmy

Již třetím ročníkem zajišťujeme účastníkům mapu závodu. Finančně a organizačně se podílíme na její realizaci. Letos se koná již 6.ročník INOV-8 Hostýnské osmy – turisticko-běžeckého závodu jednotlivců a dvoučlenných týmů na 65 km s cca převýšením 3.000m

1.5.2017

Hledáme redaktory

Rádi bychom rozšířili náš tým o nové externí redaktory. Uvítáme nadání pro psaní článků a focení. Co nás ale potěší je nadšení, chuť, pohodu a aktivní zájem o outdoorové aktivity a cestování. Čtěte více ...

29.10.2016

Turistické mapy opět funkční

Po krátkodobém výpadku jsou mapové podklady Shocart opět funkční. Děkujeme za Vaši trpělivost.

Více aktualit »


Nejnovější trasy

Skorušina

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 18.97km
Obtížnost: Střední

Šípská Fatra

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 15.61km
Obtížnost: Střední

Brdy - Padrťské rybníky

Cyklistika
Délka: 35.33km
Obtížnost: Střední

údolí Suché Belé

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 9.06km
Obtížnost: Střední

Králova hola

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 16.60km
Obtížnost: Střední

Tlustá hora

Pěší turistika, trekking
Délka: 9.08km
Obtížnost: Střední

Severka

Horská turistika, VHT, ferrata
Délka: 6.40km
Obtížnost: Střední

  Starší trasy »


Zasílání e-mail zpravodajství

Proč se registrovat?

Obrázek regionílní identity